Podarilo sa nam konecne dostat do tatier po niekolkych neuspesnych pokusoch. Nas ciel bol vystup na Gerlachovsky stit cez Krcmarov zlab a potom dalej po hrebeni. Cely maraton zacal o pol noci z piatka do soboty. Po prichode do Tatranskej Polianky zacal presun smerom ku Sliezkemu domu kde sme dorazili o 7:00 a pokracovali pod nastup do Krcmarovko zlabu. Po ceste sa mi podarilo stratit jednu rukavicu, ktoru som sa vydal po svojich stopach hladat, co sa mi nasledne aj podarilo zo stratou 20min. Po nastupe do zlabu zacalo stupanie smerom do sedla kde sme boli okolo 12:00. Nasledne sme sa vydali po hrebeni smerom k vrcholu. Po ceste sa nam podarilo si zajst a to nas nasledne zdrzalo cca 3 hodinky. Do Batizovskej próby sme prisli prilis neskoro a poslednych 50 vyskovych metrov na vrchol sme museli ozeliet nakolko cas nas tlacil a bolo potrebne bezpecne zostupit do doliny. Slnko bolo uz aj tak prilis nizko ale ten pohlad na horizont bol uplne uzasny. V priebehu zostupu nas zastihla tma a posledne tri dlzky sme museli zlanovat uz potme. Batizovsku dolinu a cestu na Sliezky dom sme uz zvladli z poslednych sil. Po prichode na Sliezky dom sme sa rozhodli ze zostaneme na noc. Chceli sme turusticku ubytovnu, ale ta nam bola odopreta s vyhovorkou ze este nieje prichistana, ze as na letnu sezonu. Dalej ked sme chceli lozko za 25EUR na osobu tak zrazu ani to sa nedalo a ponukli nam mezonet, alebo apartman za 90EUR. No a na to sme uz z prekvapenym pohladom len krutili hlavami a nechapavo sa ich pytali ci to myslia vazne. Zase sa ukazal slovensky obchodny duch. Nakoniec sa nam podarilo vybavit odvoz dole do Tatranskej Polianky za co dakujem. Nasledne nas cakala strasti plna cesta domov. Dakujem spolulezcom Malinovi a Vladovi ze som s nimi mohol ziskat nove zazitky.